kapitola 2 (obrazky som nasla na internete)
Je výtvarná. Máme voľnú tému. To znamená, že ako vždy kreslím visual-kei alebo oshare-kei postavy. Tentokrát som kreslila Takeruho. Aspoň som mala dôvod naňho pozerať. Občas sa na mňa tiež pozrel a usmial sa. Zakýval mi a kreslil ďalej. Nebadane som nakukla do Takeruho výkresu. Usilovne už pol hodiny niečo kreslí. Odtiahol ruku a zbadala som cez celý výkres nakreslenú jednu zmrzlinu. "Máš fixky?" spýtal sa ma. Prikývla som a vybrala som z tašky peračník s fixkami. "Arigato." Povedal, usmial sa na mňa jedným zo svojich total kawaii úsmevov a začal vyfarbovať.

Ja som svoju prácu práve dokončila a nechala som ju čierno-bielu. Jess kreslila Yujiho. Jess tiež nechala svoju prácu čierno-bielu. Obe sme ju išli odovzdať. Popri tom sme si svoje práce porovnali s originálmi a zhodli sme sa na tom, že obe práce sa podobajú na skutočných. Keď som si sadla, Takeru práve domaľoval. Keď zbadal, že som si sadla, otočil sa ku mne a ukázal mi svoju prácu. "Čo myslíš, dobré to je?" spýtal sa ma.
"K... Kawaii!!!!!" vydýchla som a obdivne som pozerala na jeho prácu. "A čo si kreslila ty?" spýtal sa Takeru. "Ale nič zaujímavé..." snažila som sa zahovoriť ale učiteľka zrovna pozrela na Takeruho a potom na môj výkres a Takeru si to všimol. Spýtavo na mňa pozrel, no kým som stihla niečo povedať, učiteľka ma zavolala k stolu a potom aj Jess. "Dievčatá, prosím vás, zaveste svoje výkresy na tú nástenku s najkrajšími prácami. Obe sme sčerveneli a išli sme k nástenke. Keď som išla okolo Takeruho, ukázala som mu moju prácu. Takeru neveriac pozrel na ten výkres a od úžasu zabudol zavrieť ústa. "T... To som... ja?" spýtal sa opatrne. To zaujalo aj ostatných štyroch a tiež pozreli na výkres. "A... Ano si to ty....... Ale Jess nakreslila krajšie..." povedala som skromne a Jess im ukázala svoj výkres. Tentokrát onemel Yuji. Zmohol sa len na tiché "woow..." Ja s Jess sme bežali zavesiť to na nástenku a potom sme si sadli na miesta. Tam nás obsypali slovami obdivu.
"K... Kawaii!!!!!" vydýchla som a obdivne som pozerala na jeho prácu. "A čo si kreslila ty?" spýtal sa Takeru. "Ale nič zaujímavé..." snažila som sa zahovoriť ale učiteľka zrovna pozrela na Takeruho a potom na môj výkres a Takeru si to všimol. Spýtavo na mňa pozrel, no kým som stihla niečo povedať, učiteľka ma zavolala k stolu a potom aj Jess. "Dievčatá, prosím vás, zaveste svoje výkresy na tú nástenku s najkrajšími prácami. Obe sme sčerveneli a išli sme k nástenke. Keď som išla okolo Takeruho, ukázala som mu moju prácu. Takeru neveriac pozrel na ten výkres a od úžasu zabudol zavrieť ústa. "T... To som... ja?" spýtal sa opatrne. To zaujalo aj ostatných štyroch a tiež pozreli na výkres. "A... Ano si to ty....... Ale Jess nakreslila krajšie..." povedala som skromne a Jess im ukázala svoj výkres. Tentokrát onemel Yuji. Zmohol sa len na tiché "woow..." Ja s Jess sme bežali zavesiť to na nástenku a potom sme si sadli na miesta. Tam nás obsypali slovami obdivu.

Asumi bola ďalšia, čo dala svoju prácu na nástenku. Nakreslila obrázok z anime Vampire Knight. Zera a Yuuki. Bol to nádherný obrázok. Takeru vstal a tiež išiel odovzdať výkres. Jeho výkres tiež skončil na nástenke. Vlea na výtvarnú zvysoka kašlala a radšej písala príbeh. Tifa nakreslila chibi Itachiho a zvyšok hodiny si iba písala. Lenka a Dada niečo usilovne kreslili a Mikagawa s Legim sa ohadzovali papiermi bo už mali dokreslené. Obaja kreslili niečo z Naruta. Vlastne v ten deň už skoro nič nebolo. Vymenili sme si čísla s chalanmi a zistili sme, že bývajú vo vedľajšej izbe ako ja, Jess, Vlea a Asu-chan. Izby vyzerali takto: V jednej izbe sú dve menšie + kúpelňa ... dokopy 5 posteli v jednej veľkej izbe. Oddeľuje to malá chodbička, kde sú topánky a bundy. V jednej izbe sú dve alebo tri postele, skrine a písací stôl.
Polnoc... Ja stále nespím... zrazu sa z vedľajšej izby ozve tupé búchanie do steny, ktorá susedila s mojou izbou. Za chvíľu mi prišla SMS. Stálo tam: "Spíš?... Dúfam, že môj buchot ťa nezobudil... Takeru" Uškrnula som sa a tiež som udrela do steny a pustila som potichu pesničku, ktorú bolo počuť cez tenké steny. Našťastie baby spali riadne tvrdo a nezobudilo ich to. Z druhej strany sa ozvalo nadšené zabúchanie a úplne tiché "oh yeah (ou yey)!" Zasmiala som sa. "Takeru! To sa robí, takto v noci ma budiť? Niežeby som spala, ale aj tak... čo potrebuješ?" povedala som so smiechom. "Kecať... chalani už spia a ja sa nudím.. neviem spať." Prišla odpoveď z druhej strany steny. " Dvere na izbe máme otvorené a druhá izba je prázdna bo všetci zaspali vo vedľajšej - Chiyuho a Mitsuruho izbe. Dozor už nechodí. " Povedal Takeru. Pochopila som, čo tým myslel a sčervenela som. Chcel aby som tam prišla. Robila som sa na nechápavú. "Č.. Čo tým myslíš?" spýtala som sa. "Ale nerob sa, vieš, čo myslím.... Prídeš?" spýtal sa. Namiesto odpovede som vstala a len tak v pyžame (ramienkové tričko a total krátke nohavice svetlo ružovej farby + mikina) som išla do ich izby. Ani som nezaklopala, len som vošla dnu... Zbadala som dvoje otvorené dvere... V jednej som videla štyroch spiacich chalanov a z druhej som počula tichý hlas. Vošla som do tej druhej. Takeru okamžite vstal a pribehol ku mne. "Super, že si prišla." Povedala potom si všimol, čo mám oblečené... sčervenel. On mal oblečené čierne krátkorukávové tričko a modré džínsy. Na posteli ležalo niečo ako rukavica. Malo to tvar bielej mačacej laby... a riadne veľkej laby. "Ja... Poď sadni si... nestoj predsa." Povedal Takeru.... ukázal na posteľ najbližšie k stene čo oddeľovala ich izby. Sadla som si. "Heihachi je v izbe s chalanmi a tiež spí.... Nechápem ako môžu spať všetci." Povedal Takeru a zasmial sa. Tiež som sa zasmiala. Takeru si prisadol ku mne na posteľ. Srdce sa mi rozbúchalo a bála som sa, že by ho Takeru mohol počuť. Chvíľu sme ticho sedeli. Potom si Takeru dal na ruku tú 'rukavicu' a začal ma tým štekliť. Začala som sa smiať a bránila som sa. Potom som aj ja jeho začala štekliť. Takto sme sa bavili 5 minút. Potom sme sa začali rozprávať. Asi o jednej ráno sme sedeli na posteli, opierali sme sa o seba hlavami a spali sme. O tretej ráno do izby vošiel Mitsuru, ktorý sa zobudil na to, že je smädný a chalani mali v izbe všetky zásoby malinoviek a sladkostí. Vo dverách ostal stáť ako obarený. Obzrel sa do druhej izby, či ostatný spia a keď zistil, že ano podišiel ku Takerumu a Melissa, zobral deku a zakryl ich. Potom si zobral plechovku coca-coly a zaliezol späť do druhej izby s miernym úškrnom na tvári.
Je šesť hodín. Stále spíme. Zato z vedľajšej izby sa ozývajú hysterické výkriky. "Kam zmizla Mell? Baby kde mam sestru?" vykrikovala Jess a behala po izbe ako zmyslov zbavená. Baby začali stresovať a išli do izby kde bývali Charlie, Tifa, Dada, Lucia a ešte jedna spolužiačka. Ani tam ma nenašli. To sa už všetkých 7 dievčat nahrnulo k ďalšej izbe. Išli za chalanmi (Mikagawa a Legi), ktorý tiež netušili, kde je, ale nešli s nimi. "Mám pocit...." začala Vlea no Jess ju predbehla "Takeru!" zahučala a všetky sa rozbehli smerom k tej izbe. Zaklopali a Yuji otvoril dvere. Baby zbadali, že Masato, Mitsuru a Chiyu stoja vo dverách jednej z izieb a o niečom sa dohadujú. "Nevidel si Melissu?" spýtala sa Jess Yujiho. Yuji s úškrnom prikývol a ukázal smerom k ostatným chalanom. Baby vošli do ich izby a nakukli do izby kam všetci pozerali. Ja a Takeru sme sedeli vedľa seba a spali. Ja som bola opretá o Takeruho a Takeru ma držal okolo ramien. Hlavu som mala položenú na jeho ramene a on mal svoju hlavu opretú o mňa. Napoly sme boli zakrytý dekou. Takeru zrazu pomaly otvoril oči a pozrel na mňa. Pousmial sa a pevnejšie ma objal. Potom sa obzrel po izbe a zmäteným pohľadom zastal pri dverách, kde stáli Jess, Asu-chan a Vlea, za nimi chalani zo SuG a za nimi ešte ďalšie 4 baby. "K...Koľko je hodín?" spýtal sa potichu Takeru aby ma nezobudil. "štvrť na sedem." Povedal so smiechom Masato. Takeru si vydýchol a pozrel na mňa. Ja som bola ešte v ríši snov.
Takeru mnou nežne zatriasol nech sa zobudím. "Ešte 5 minút" zamrmlala som a pomrvila som sa. Takto príjemne sa mi už dlho nespalo. Takeru sa zasmial a znovu sa ma pokúsil zobudiť. Zas s rovnakým výsledkom. To sa začali smiať aj ostatní v izbe. Takeru mnou znovu zatriasol. "No tak Mell, už by si mala vstať." Povedal Takeru. Ako to, že počujem Takeruho? Pomyslela som si. Otvorila som oči. Prvé, čo som zbadala bolo Takeruho tričko. Potom som si uvedomila, že ma niekto drží okolo pliec a že sa o niečo alebo niekoho opieram. Začula som tlmený smiech. Pozrela som smerom k dverám a zbadala som všetky moje kamošky a chalanov zo SuG okrem Takeruho. Znovu som zavrela a otvorila oči. "Kde som?" spýtala som sa potichu, lebo som si uvedomovala, že to nieje moja izba. "Si v mojej izbe." Povedal Takeru. Konečne som si uvedomila, o koho sa opieram. Takeru! Pomyslela som si. "J... Ja som tu včera zaspala?" spýtala som sa potichu. Takeru prikývol. Až potom som si všimla, že sa oňho stále opieram a on ma drží okolo ramien. Sčervenela som a pri pokuse dostať sa od Takeruho ďalej som spadla z postele. To v izbe už neznel len tlmený smiech, ale výbuch smiechu. Takeru mi pomohol vstať. "Koľko je hodín?" spýtala som sa tentokrát ja. "Pol siedmej... Nejak ste sa zakecali." Povedala Dada. "Oi" vyhŕkla som, narýchlo som sa rozlúčila a s babami sme vybehli z izby. 7:25 sme už boli prichystané a išli sme do školy. Vošli sme do triedy. Chalani tam už boli. Takeru si stihol upraviť účes.
Polnoc... Ja stále nespím... zrazu sa z vedľajšej izby ozve tupé búchanie do steny, ktorá susedila s mojou izbou. Za chvíľu mi prišla SMS. Stálo tam: "Spíš?... Dúfam, že môj buchot ťa nezobudil... Takeru" Uškrnula som sa a tiež som udrela do steny a pustila som potichu pesničku, ktorú bolo počuť cez tenké steny. Našťastie baby spali riadne tvrdo a nezobudilo ich to. Z druhej strany sa ozvalo nadšené zabúchanie a úplne tiché "oh yeah (ou yey)!" Zasmiala som sa. "Takeru! To sa robí, takto v noci ma budiť? Niežeby som spala, ale aj tak... čo potrebuješ?" povedala som so smiechom. "Kecať... chalani už spia a ja sa nudím.. neviem spať." Prišla odpoveď z druhej strany steny. " Dvere na izbe máme otvorené a druhá izba je prázdna bo všetci zaspali vo vedľajšej - Chiyuho a Mitsuruho izbe. Dozor už nechodí. " Povedal Takeru. Pochopila som, čo tým myslel a sčervenela som. Chcel aby som tam prišla. Robila som sa na nechápavú. "Č.. Čo tým myslíš?" spýtala som sa. "Ale nerob sa, vieš, čo myslím.... Prídeš?" spýtal sa. Namiesto odpovede som vstala a len tak v pyžame (ramienkové tričko a total krátke nohavice svetlo ružovej farby + mikina) som išla do ich izby. Ani som nezaklopala, len som vošla dnu... Zbadala som dvoje otvorené dvere... V jednej som videla štyroch spiacich chalanov a z druhej som počula tichý hlas. Vošla som do tej druhej. Takeru okamžite vstal a pribehol ku mne. "Super, že si prišla." Povedala potom si všimol, čo mám oblečené... sčervenel. On mal oblečené čierne krátkorukávové tričko a modré džínsy. Na posteli ležalo niečo ako rukavica. Malo to tvar bielej mačacej laby... a riadne veľkej laby. "Ja... Poď sadni si... nestoj predsa." Povedal Takeru.... ukázal na posteľ najbližšie k stene čo oddeľovala ich izby. Sadla som si. "Heihachi je v izbe s chalanmi a tiež spí.... Nechápem ako môžu spať všetci." Povedal Takeru a zasmial sa. Tiež som sa zasmiala. Takeru si prisadol ku mne na posteľ. Srdce sa mi rozbúchalo a bála som sa, že by ho Takeru mohol počuť. Chvíľu sme ticho sedeli. Potom si Takeru dal na ruku tú 'rukavicu' a začal ma tým štekliť. Začala som sa smiať a bránila som sa. Potom som aj ja jeho začala štekliť. Takto sme sa bavili 5 minút. Potom sme sa začali rozprávať. Asi o jednej ráno sme sedeli na posteli, opierali sme sa o seba hlavami a spali sme. O tretej ráno do izby vošiel Mitsuru, ktorý sa zobudil na to, že je smädný a chalani mali v izbe všetky zásoby malinoviek a sladkostí. Vo dverách ostal stáť ako obarený. Obzrel sa do druhej izby, či ostatný spia a keď zistil, že ano podišiel ku Takerumu a Melissa, zobral deku a zakryl ich. Potom si zobral plechovku coca-coly a zaliezol späť do druhej izby s miernym úškrnom na tvári.
Je šesť hodín. Stále spíme. Zato z vedľajšej izby sa ozývajú hysterické výkriky. "Kam zmizla Mell? Baby kde mam sestru?" vykrikovala Jess a behala po izbe ako zmyslov zbavená. Baby začali stresovať a išli do izby kde bývali Charlie, Tifa, Dada, Lucia a ešte jedna spolužiačka. Ani tam ma nenašli. To sa už všetkých 7 dievčat nahrnulo k ďalšej izbe. Išli za chalanmi (Mikagawa a Legi), ktorý tiež netušili, kde je, ale nešli s nimi. "Mám pocit...." začala Vlea no Jess ju predbehla "Takeru!" zahučala a všetky sa rozbehli smerom k tej izbe. Zaklopali a Yuji otvoril dvere. Baby zbadali, že Masato, Mitsuru a Chiyu stoja vo dverách jednej z izieb a o niečom sa dohadujú. "Nevidel si Melissu?" spýtala sa Jess Yujiho. Yuji s úškrnom prikývol a ukázal smerom k ostatným chalanom. Baby vošli do ich izby a nakukli do izby kam všetci pozerali. Ja a Takeru sme sedeli vedľa seba a spali. Ja som bola opretá o Takeruho a Takeru ma držal okolo ramien. Hlavu som mala položenú na jeho ramene a on mal svoju hlavu opretú o mňa. Napoly sme boli zakrytý dekou. Takeru zrazu pomaly otvoril oči a pozrel na mňa. Pousmial sa a pevnejšie ma objal. Potom sa obzrel po izbe a zmäteným pohľadom zastal pri dverách, kde stáli Jess, Asu-chan a Vlea, za nimi chalani zo SuG a za nimi ešte ďalšie 4 baby. "K...Koľko je hodín?" spýtal sa potichu Takeru aby ma nezobudil. "štvrť na sedem." Povedal so smiechom Masato. Takeru si vydýchol a pozrel na mňa. Ja som bola ešte v ríši snov.
Takeru mnou nežne zatriasol nech sa zobudím. "Ešte 5 minút" zamrmlala som a pomrvila som sa. Takto príjemne sa mi už dlho nespalo. Takeru sa zasmial a znovu sa ma pokúsil zobudiť. Zas s rovnakým výsledkom. To sa začali smiať aj ostatní v izbe. Takeru mnou znovu zatriasol. "No tak Mell, už by si mala vstať." Povedal Takeru. Ako to, že počujem Takeruho? Pomyslela som si. Otvorila som oči. Prvé, čo som zbadala bolo Takeruho tričko. Potom som si uvedomila, že ma niekto drží okolo pliec a že sa o niečo alebo niekoho opieram. Začula som tlmený smiech. Pozrela som smerom k dverám a zbadala som všetky moje kamošky a chalanov zo SuG okrem Takeruho. Znovu som zavrela a otvorila oči. "Kde som?" spýtala som sa potichu, lebo som si uvedomovala, že to nieje moja izba. "Si v mojej izbe." Povedal Takeru. Konečne som si uvedomila, o koho sa opieram. Takeru! Pomyslela som si. "J... Ja som tu včera zaspala?" spýtala som sa potichu. Takeru prikývol. Až potom som si všimla, že sa oňho stále opieram a on ma drží okolo ramien. Sčervenela som a pri pokuse dostať sa od Takeruho ďalej som spadla z postele. To v izbe už neznel len tlmený smiech, ale výbuch smiechu. Takeru mi pomohol vstať. "Koľko je hodín?" spýtala som sa tentokrát ja. "Pol siedmej... Nejak ste sa zakecali." Povedala Dada. "Oi" vyhŕkla som, narýchlo som sa rozlúčila a s babami sme vybehli z izby. 7:25 sme už boli prichystané a išli sme do školy. Vošli sme do triedy. Chalani tam už boli. Takeru si stihol upraviť účes.

"Mell? Čo si vlastne robila v Takeruho izbe?" spýtala sa Jess, keď sme si sadli a všetci sme boli na jednej kope pri mojej lavici. "Mno... Ja som ju zavolal. Chalani už spali a ja som sa nudil.... iba sme sa rozprávali...." povedal Takeru. Ja som sa zasmiala. "IBA rozprávali? Kde si nechal ten začiatok?" spýtala som sa so smiechom a on sčervenel. "Mno dobre.... Predtým než sme sa rozprávali som ju šteklil.." povedal a začal sa smiať aj on. " Ale to len preto, že nálada bola taká napnutá... Mal som živé predstavy o tom, čo si asi o mne myslí, že som ju tak zavolal... sami dvaja, v jednej izbe...." povedal Takeru potichu. "Aspoň, že ste tam nerobili to, čo som si myslel, keď som vás našiel spať." Povedal Mitsuru. Ja aj Takeru sme sčerveneli a ostatní sa začali smiať. Z tohto dňa stojí za zmienku iba jedna hodina. Telesná. Túto hodinu máme spojenú s chalanmi. Basketbal.... pomyslela som si. Vždy, keď bola spojená hodina, hral sa basketbal. Hrali sme baby proti chalanom. Bolo o dve dievčatá viac a Vlea s Luciou si s radosťou sadli na striedačku. Dievčatá mali loptu prvé. Asu-chan sa okamžite ujala vedenia, prekľučkovala pomedzi chalanov a dala kôš. S úškrnom na tvári sa vrátila medzi baby. Chalani to brali ako výzvu a v priebehu 5 minút bolo skóre 3:3 ..... jeden kôš dala Mii-chan, jedna zo žiačok z našej triedy, ktorá bývala s Charlie, Dadou, Luciou a Tifou a druhý dala Jess. Ďalších 10 prešlo a už bolo 5: 6. Chalani vyhrávali. Od dievčat dali kôš ešte Dada a Asu-chan. Od chalanov všetci zo SuG a Mikagawa. Potom nastala katastrofa. Snažila som sa obrať Chiyuho. On sa chcel otočiť a nechtiac ma pri tom trafil lakťom do tváre. Zacítila som prudkú bolesť a spadla som na zem. Z nosa mi tiekla krv. Ležala som na zemi schúlená do klbka, stále otrasená tou bolesťou. Plakala som. Strašne to bolelo. Človek by nepovedal, že chalan ako Chiyu môže mať takú silu. Cez oči plné sĺz som videla ako ku mne pribehli všetci moji kamoši a segra. Chiyu a Takeru boli nado mnou sklonení. Chiyu si sám pre seba vravel niečo v zmysle "ja som vážne nechcel..." a Takeru mi utrel z tváre krv. Povarilo sa mu zastaviť krvácanie. Zobral na ruky a vyniesol ma preč z telocvične. Bral ma do ošetrovne. "Ta... keru... san..." povedala som trasúcim hlasom. "Psst... to bude dobré..." Prišli sme k ošetrovni. Doktorka tam nebola. Ošetrovňa bola jedna veľká miestnosť. V zadnej časti boli tri postele oddelené závesom (keby niekomu prišlo zle). V prednej časti bol gauč, kreslo, zopár stoličiek, stôl a skrinky s liekmi, obväzmi a podobne. Takeru si sadol na jednu z postelí a mňa si položil na kolená. Oprela som sa oňho hlavou. "Ešte to bolí?" spýtal sa Takeru a ja som len prikývla. Kým prišla doktorka, ja a Takeru sme sa rozprávali. Doktorka prišla asi 5 minút po nás. Pozrela na moje zranenie, ktoré medzi časom trochu opuchlo. "Má to zlomené. Čo sa stalo?" spýtala sa doktorka. "Hrali sme basketbal a Mell dostala lakťom do tváre." Povedal Takeru. Doktorka iba kývla hlavou. Dala mi na nos náplasť a povedala nech si oddýchnem, že to bude v poriadku. "Bože.. tá náplasť vyzerá hrozne. To si rovno môžem previazať cez nos šatku, vojsť do triedy a prehlásiť ,čaute, ja som Reita.' " zamrmlala si pre seba Melissa a Takeru sa zasmial. Melissa si ľahla na posteľ, na ktorej sedel Takeru. "Mala by si spať." Povedal mi Takeru. Ja som sa pohodlnejšie uložila na posteli. Asi o 5 minút už som spala ako zarezaná. Takeru sa usmial a ľahol si vedľa mňa. Nežne ma pobozkal na čelo. Ja som sa zo sna usmiala a objala som ho okolo pásu. Mierne sa začervenal. Pol hodinu ma pozoroval, no potom už neudržal otvorené oči a tiež zaspal. Takto som na jeho hrudi spala hodinu, keď dnu vpálila Jessica s Yujim. Pri pohľade na spiacu dvojicu sčerveneli a nahodili spiatočku späť na chodbu, kde čakali ostatní kamoši. Tí pri pohľade na ich červené tváre nahodili spýtavé pohľady. Yuji ukázal na dvere a naznačil, že spia. "Choďte sa pozrieť." Všetci sa nahrnuli k dverám a nakukli cez škáru medzi dverami a stenou. Masato sa nevedel dostať k dverám a tak sa tam pokúsil prebiť. Dopadlo to tak, že sa nikto neudržal na nohách a všetci spadli do miestnosti. Taký buchot by zobudil aj mŕtvolu, len mňa to nezobudilo. Zobudilo ma to, že Takeru sa celý prekvapený posadil a ja som si vyskúšala lietanie typu 'prelet cez Takeruho a bolestivý pád na zem'. Našťastie som dopadla na chrbát a nie na nos. "Melissa si v pohode?" spýtal sa Takeru a pokúsil sa mi pomôcť vstať. Keď chcel zísť z postele, noha sa mu zamotala do deky a namiesto toho, aby mi pomohol, natiahol sa vedľa mňa na nos. Všetci sme vybuchli v smiech.
Pokracovanie nabuduce














Gomene... ale nečítala som to... zajtra prečítam xD A tie pictiky kawaiii ^^