rozhodla som sa, ze napisem jednokapitolovku. Je trochu depresivna. bielim je minulost a pritomnost je farbou pisma stranky
tu su hlavne postavy:
Seria:
Seria:

a Sukito:

Snežilo. V centre mesta, v bočnej ulici sedí na zemi dievča. Dlhé čierne vlasy jej splývali do pol pása a čierne oči mala plné smútku.
Šestnásťročná Seria bola zúfalá.... Rodičia jej pred pol rokom zomreli a ona nastúpila na novu školu. Všetci ju odsudzovali. Učitelia i spolužiaci. Všetci, až na Sukita. No teraz.....
***
"Toto je vaša nová spolužiačka Seria." Povedala učiteľka v prvý deň, čo bola Seria na škole.
"Vitaj na našej škole, Seria" jej hlas znel milo. No toto boli jediné milé slová, ktoré počula. Odvtedy, čokoľvek sa stalo, bolo na Seriu. Pokým sa nezjavil on. Sukito. Stali sa z nich nerozluční priatelia.
***
"Toto je vaša nová spolužiačka Seria." Povedala učiteľka v prvý deň, čo bola Seria na škole.
"Vitaj na našej škole, Seria" jej hlas znel milo. No toto boli jediné milé slová, ktoré počula. Odvtedy, čokoľvek sa stalo, bolo na Seriu. Pokým sa nezjavil on. Sukito. Stali sa z nich nerozluční priatelia.
***
Seria začne plakať. Spomína na všetko čo zažila.
***
***
Večer... Všade je tma... v opustenom sklade sedí Seria s pekným chalanom. Chalan má dlhé červené vlasy v cope. Cez čelo má bielu šatku. Fialové oči, plné nežnosti pozerali na Seriu. Sukito na sebe nemal tričko, iba tepláky. Seria sa nežne dotkla jeho tetovania v tvare kvetu (inak to pomenovať neviem) na hrudi. Potom ruku presunula na dlhu jazvu, ktorá sa tiahla od pleca, po brucho. Sukito ju chytil za ruku a zašepkal: "Milujem ťa." Seria sčervenela. "Aj ja teba." Zašepkala a Sukito ju pobozkal.
***
Seria plakala a bolestivo si zotierala zamrznute slzy z líc. Spomienky na milovanú osobu jej spôsobovali obrovskú bolesť.
***
Seria so Sukitom bežali lesom. Naháňali ich divé vlky. Sukito bol zranený ale Seria sa snažila mu pomôcť. No vlky ich dobehli. Sukito zastal. Seria naňho kričala, nechcela aby sa mu niečo stalo. No jediná odpoveď bola: "Seria uteč." Seria zakopla a spadla na zem. Sukito ju z posledných síl chránil. Seriu zhodil z kopca a ona spadla do vody. Neutopila sa. Stihla preplávať cez rieku. No Sukito to neprežil. Vlky ho roztrhali. Seria vtedy celý týždeň preplakala. Nevychádzala z domu, nejedla, nespala. Iba spomínala na svoju jedinú lásku.
***
Seria so Sukitom bežali lesom. Naháňali ich divé vlky. Sukito bol zranený ale Seria sa snažila mu pomôcť. No vlky ich dobehli. Sukito zastal. Seria naňho kričala, nechcela aby sa mu niečo stalo. No jediná odpoveď bola: "Seria uteč." Seria zakopla a spadla na zem. Sukito ju z posledných síl chránil. Seriu zhodil z kopca a ona spadla do vody. Neutopila sa. Stihla preplávať cez rieku. No Sukito to neprežil. Vlky ho roztrhali. Seria vtedy celý týždeň preplakala. Nevychádzala z domu, nejedla, nespala. Iba spomínala na svoju jedinú lásku.
***
Spomínala na včerajší deň. Bolo to presne týždeň po tom čo Sukito zomrel. Seria sa rozhodla.
Už nemá cenu žiť. Vstala a s plačom išla domov. Dorazila domov, na dvanáste poschodie paneláku a zamkla dvere. Potom s plačom otvorila okno. Znovu si spomenula na bozk a na to, ako zomrel. Postavila sa na parapetu. Ešte stále plakala. Slzy jej zamŕzali na očiach. Vonku husto snežilo. "Idem za tebou, Sukito" zašepkala svoje posledné slová. Skočila. Takto ukončila svoj život.














Thak to je fakt depresívne........ ale veľmi sa ti to podarilo :) na poviedky máš fakt talent, a táto poviedka ti iba dokazuje :)