Ai soretomo Betsuni
Haru sedela v škole. Čítala mangu, počúvala iPod a nikoho si nevšímala. Každú chvíľku počula chlapčenský smiech, no pohľad nezdvihla. Zazvonilo. Vypla iPod a pozrela na učiteľku, čo vošla do triedy a chalana za ňou. Premerala si ho a potom mu prestala venovať pozornosť. "Toto je nový študent. Volá sa Daisuke. Prisťahoval sa z Tokia." Povedala učiteľka a poslala Daisukeho sadnúť na voľné miesto. "Prečo vedľa mňa?" pomyslela si Haru keď si Daisuke sadol do vedľajšej lavice. "Hoy ja som Daisuke." Povedal chalan. Haru naňho ani nepozrela. Daisuke si prisunul lavicu k nej. "Nemám učebnice, požičiaš mi svoje?" opýtal sa s úsmevom. Haru iba prevrátila oči a hodila mu učebnicu Japonštiny.
"Prečo sa takto správaš? Čo som urobil?" opýtal sa Daisuke.
Ticho.
Daisuke to nevzdal. Nenápadne zhodil pero tak aby bolo vedľa jej stoličky (ďalej od neho). "Prosím podáš mi moje pero?" spýtal sa nevinne. Haru sa zohla a podala mu pero. "Ako sa voláš?" spýtal sa jej Daisuke. Chcel počuť aspoň jedno slovo. "Haru." Povedala a prebodla ho pohľadom. "Mieniš otravovať celú hodinu?" spýtala sa ostro. Daisuke radšej stíchol.
Cez prestávku začal znovu. "Čo čítaš?" spýtal sa. "Rurouni Kenshin." Povedala Haru. Daisuke sa usmial. "Ty si roztomilá." Zašepkal jej do ucha. Haru sa robila, že ho nepočula. "Boha to rozmaznané decko neprestane? Asi je zvyknutý na to, že vždy získa to, čo chce." Pomyslela si Haru. Jeden zo spolužiakov prišiel k Daisukemu a začali sa o niečom rozprávať. Haru z ich rozhovoru zachytila iba jednu časť. "....Prečo sa snažíš baviť s Haru? Nestojí za to. Nieje s ňou zábava a je hlúpa." Hovoril spolužiak Daisukemu. Haru začali po lícach stekať slzy, ktoré nevedela ovládnuť. Vstala, zobrala mangu a vybehla z triedy. Zastavila až na schodoch. Tam si sadla a plakala. Stále sa jej opakovali slová ktoré práve počula.... Nestojí ti za to..... Je hlúpa.... "Haru?" ozvalo sa pri nej. Niekto si prisadol. "Haru čo sa stalo?" pýtal sa chalan, čo pri nej sedel. "Čo tu chceš, Daisuke? Prišiel si provokovať?" opýtala sa Haru. Daisuke jej zdvihol hlavu a utrel slzy. "Neber si jeho slová k srdcu. Nesmieš mu veriť." Povedal Daisuke. Zazvonilo. Obaja vstali a odišli do triedy.
Po hodine Haru vstala, zobrala svoj obed a odišla na strechu školy. Najedla sa a ľahla si. Zavrela oči a počula ako sa otvorili dvere. Počula ako sa niekto k nej posadil. "Je zlatá keď spí..." zašepkala osoba, ktorá si k nej sadla. "A kto ti povedal, že spím, Daisuke?" spýtala sa Haru. Pomaly otvorila oči. Posadila sa a pozrela na Daisukeho. Daisuke iba pokrčil plecami. Haru vstala a vrátila sa do triedy, Daisuke sa vrátil neskôr. Začala hodina.
Haru sedela v škole. Čítala mangu, počúvala iPod a nikoho si nevšímala. Každú chvíľku počula chlapčenský smiech, no pohľad nezdvihla. Zazvonilo. Vypla iPod a pozrela na učiteľku, čo vošla do triedy a chalana za ňou. Premerala si ho a potom mu prestala venovať pozornosť. "Toto je nový študent. Volá sa Daisuke. Prisťahoval sa z Tokia." Povedala učiteľka a poslala Daisukeho sadnúť na voľné miesto. "Prečo vedľa mňa?" pomyslela si Haru keď si Daisuke sadol do vedľajšej lavice. "Hoy ja som Daisuke." Povedal chalan. Haru naňho ani nepozrela. Daisuke si prisunul lavicu k nej. "Nemám učebnice, požičiaš mi svoje?" opýtal sa s úsmevom. Haru iba prevrátila oči a hodila mu učebnicu Japonštiny.
"Prečo sa takto správaš? Čo som urobil?" opýtal sa Daisuke.
Ticho.
Daisuke to nevzdal. Nenápadne zhodil pero tak aby bolo vedľa jej stoličky (ďalej od neho). "Prosím podáš mi moje pero?" spýtal sa nevinne. Haru sa zohla a podala mu pero. "Ako sa voláš?" spýtal sa jej Daisuke. Chcel počuť aspoň jedno slovo. "Haru." Povedala a prebodla ho pohľadom. "Mieniš otravovať celú hodinu?" spýtala sa ostro. Daisuke radšej stíchol.
Cez prestávku začal znovu. "Čo čítaš?" spýtal sa. "Rurouni Kenshin." Povedala Haru. Daisuke sa usmial. "Ty si roztomilá." Zašepkal jej do ucha. Haru sa robila, že ho nepočula. "Boha to rozmaznané decko neprestane? Asi je zvyknutý na to, že vždy získa to, čo chce." Pomyslela si Haru. Jeden zo spolužiakov prišiel k Daisukemu a začali sa o niečom rozprávať. Haru z ich rozhovoru zachytila iba jednu časť. "....Prečo sa snažíš baviť s Haru? Nestojí za to. Nieje s ňou zábava a je hlúpa." Hovoril spolužiak Daisukemu. Haru začali po lícach stekať slzy, ktoré nevedela ovládnuť. Vstala, zobrala mangu a vybehla z triedy. Zastavila až na schodoch. Tam si sadla a plakala. Stále sa jej opakovali slová ktoré práve počula.... Nestojí ti za to..... Je hlúpa.... "Haru?" ozvalo sa pri nej. Niekto si prisadol. "Haru čo sa stalo?" pýtal sa chalan, čo pri nej sedel. "Čo tu chceš, Daisuke? Prišiel si provokovať?" opýtala sa Haru. Daisuke jej zdvihol hlavu a utrel slzy. "Neber si jeho slová k srdcu. Nesmieš mu veriť." Povedal Daisuke. Zazvonilo. Obaja vstali a odišli do triedy.
Po hodine Haru vstala, zobrala svoj obed a odišla na strechu školy. Najedla sa a ľahla si. Zavrela oči a počula ako sa otvorili dvere. Počula ako sa niekto k nej posadil. "Je zlatá keď spí..." zašepkala osoba, ktorá si k nej sadla. "A kto ti povedal, že spím, Daisuke?" spýtala sa Haru. Pomaly otvorila oči. Posadila sa a pozrela na Daisukeho. Daisuke iba pokrčil plecami. Haru vstala a vrátila sa do triedy, Daisuke sa vrátil neskôr. Začala hodina.
***
Haru prišla domov. Vošla do izby, odložila tašku a zapla počítač. Prihlásila sa na Skype.
Okamžite ju privítal DARK BOY.
DARK BOY: Hoy
KANASHII NEKO: Hoy...
DARK BOY: ako?
KANASHII NEKO: som mŕtva... ty?
DARK BOY: v poho >-<
KANASHII NEKO: čo nové?
DARK BOY: dokopy nič, na novej škole je sranda.
KANASHII NEKO: nespomínaj školu... máme nového študenta ... a sedí vedľa mňa.
DARK BOY: hmm...
KANASHII NEKO: akoby to nestačilo, pokúšal sa ma zbaliť... snažila som sa ho nevnímať.... ale nejde to...
DARK BOY: chudák chalan.... XD
KANASHII NEKO: ale má jeden svetlý bod... nezdám sa mu divná.
DARK BOY: ani mne sa nezdáš divná... ako vyzerá?
KANASHII NEKO: hmm.... blond vlasy, hnedé oči... docela zlatý...
DARK BOY: počkaj....
KANASHII NEKO: čo? Ja nikam nejdem...
DARK BOY: alebo.. nič...
KANASHII NEKO: ok
DARK BOY: už idem, čawko
KANASHII NEKO: paa
Daisuke vstal od počítača. "KANASHII NEKO je Haru?" pomyslel si... "Nemyslel som si že je taká pekná..." S týmito myšlienkami si ľahol a zaspal.
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
Okamžite ju privítal DARK BOY.
DARK BOY: Hoy
KANASHII NEKO: Hoy...
DARK BOY: ako?
KANASHII NEKO: som mŕtva... ty?
DARK BOY: v poho >-<
KANASHII NEKO: čo nové?
DARK BOY: dokopy nič, na novej škole je sranda.
KANASHII NEKO: nespomínaj školu... máme nového študenta ... a sedí vedľa mňa.
DARK BOY: hmm...
KANASHII NEKO: akoby to nestačilo, pokúšal sa ma zbaliť... snažila som sa ho nevnímať.... ale nejde to...
DARK BOY: chudák chalan.... XD
KANASHII NEKO: ale má jeden svetlý bod... nezdám sa mu divná.
DARK BOY: ani mne sa nezdáš divná... ako vyzerá?
KANASHII NEKO: hmm.... blond vlasy, hnedé oči... docela zlatý...
DARK BOY: počkaj....
KANASHII NEKO: čo? Ja nikam nejdem...
DARK BOY: alebo.. nič...
KANASHII NEKO: ok
DARK BOY: už idem, čawko
KANASHII NEKO: paa
Daisuke vstal od počítača. "KANASHII NEKO je Haru?" pomyslel si... "Nemyslel som si že je taká pekná..." S týmito myšlienkami si ľahol a zaspal.
POKRAČOVANIE NABUDÚCE














juu tesim na pokracko ^^ daisuke je sice taky otravnejsi ale pride mi taky zlaty :D
a inac zacala sa SONO tak si zhanaj hlasy :)